História Sanok

herb-sanoka

Sanok

Prvú písomnú zmienku o Sanoku nachádzame v hipackom letopise. Konkrétne sa tu uvádza, že v roku 1150 uhorský kráľ Gejza II. prešiel hory a obsadil hrad Sanok a zajal jeho kastelána, obsadil tiež mnoho dediniek v okolí mesta Przemyšl. V Sanoku teda pôsobil vysoký kniežací úradník – kastelán, ktorý spravoval nielen samotný hrad, ale i celý región.
O dôležitom postavení hradu v oblasti svedčí aj množstvo archeologických náleov z hradiska Horodyszcze.
Význam Sanoku v stredoveku ovplyvnila predovšetkým jeho poloha – na styku vtedajšieho Poľska, Rusi a Uhorska. Nie bezdôvodne tak ruský kronikár napísal, že v roku 1231 knieža Alexander, bojujúc s bojarom Vladislavom Jurijovičom, došiel k Sanoku – uhorskej bráne.
Počas občianskej vojny sa na tunajšom hrade v roku 1205 ukrývala kňažná Anna so svojím synom Danielom, ktorý sa neskôr stal prvým a jediným kráľom v dejinách celej Rusi.
Sanok ako jedno z prvých miest na Rusi získal tiež v roku 1339 od kniežaťa Jerzyho Boleslawa Trojdenowicza, pochádzajúceho z mazovskej vetvy Piastovcov, magdeburské mestské práva.
Keď v roku 1340 vstúpili na územie Haličského kniežatstva vojská Kazimíra Veľkého, medzi prvými významnejšími sídlami obsadili i Sanok. Po stabilizácii situácie tento kráľ v roku 1366 potvrdil mestu lokačný akt.
Po smrti Kazimíra Veľkého sa Sanok dostal na vyše desaťročie pod uhorskú nadvládu, po opätovnom pripojení k Poľsku kráľovnou Jadwigou v roku 1387 znova nadobudol postavenie administratívneho centra regiónu.
Za čias panovania prvého z Jagellovcov sa mesto stalo sídlom novej administratívnej jednotky s názvom Sanocká zem – toto postavenie si udržalo až do roku 1772, keď po rakúskej okupácii zaviedli nové administratívno-správne delenie.
V roku 1417 sa o Sanoku hovorilo v celom Poľsku, pretože dňa 2. mája sa v tunajšom farskom kostole konal sobáš Vladislava Jagelovského a Alžbety Granowskej – za krátky čas potom Sanok (ako kráľovské mesto) pripadol kráľovskému páru.
Po smrti tohto Jagellovca sa v meste usadila ďalšia jeho manželka – Žofia Holszaňská. Veľký vplyv na rozvoj Sanoku mala tiež Bona.
Asi od roku 1550 v meste sídlila Izabela – sestra Žigmunda Augusta.
Postupný úpadok Sanoku zapríčini jednak posun obchodných ciest ďalej na západ, jednak tatarské vpády i početné požiare.
Po prvom delení Poľska v roku 1772 mesto pripadlo Rakúsku. Určité oživenie hospodárskej situácie prinieslo až založenie fabriky na výrobu kotlov Walerym Lipinskym a Mateuszom Beksiňskim v 40. rokoch 19. storočia. Začiatkom 20. storočia podnik vyrábal železničné vagóny pre celú rakúsko-uhorskú monarchiu., neskôr pre potreby II. Poľskej republiky. Po 2. svetovej vojne začal závod produkovať autobusy značky Autosan.
Po ustanovení takzvanej haličskej autonómie v roku 1868 sa Sanok stal sídlom okresných úradov.
K následnému intenzívnemu rozvoju mesta prispelo, okrem iného, aj vybudovanie železničnej trate Zagórz – Jaslo v roku 1884. Sanok tak získal spojenie s Krakowom, Ľvovom (hlavným mestom Haliče) i Uhorskom.
Od polovice 19. storočia vznikali v okolí mesta (podobne ako v celom Podkarpatsku) početné naftové polia.
V medzivojnovom období bola v rámci Centrálnej priemyselnej oblasti vytvorená Spoločnosť gumárenského priemyslu – neskôr Stomil, vznikol tiež podnik na výrobu akumulátorov a obrábacích strojov.
Po vypuknutí 2. svetovej vojny sa Sanok stal pohraničným mestom, neskôr bol začlenený do tzv. Generálneho gouvernmentu. Postupne sa tu vytvorila ilegálna vojenská sieť- cez mesto v roku 1940 až 1942 viedli kuriérske trasy do Maďarska, Armia Krajowa uskutočňovala početné diverzné akcie (v Sanoku zároveň sídlilo jej obvodné veliteľstvo).
Začalo tiež vyhladzovanie židovského a rómskeho obyvateľstva – masové popravy židov pritom prebehli na židovskom cintoríne na Kiczurach a v Zaslawi pri Zagórzi.
Obyvatelia Sanoku sa zúčastnili aj priamych bojov, a to na všetkých frontoch Európy.
Z mesta pochádzal i prvý poľsky väzeň v koncentračnom tábore v Osvienčime – Stanislaw Ryniak (mal táborové číslo 31), ako aj kňaz Zdislaw Peszkowski, ktorý len zázrakom unikol smrti v Katyni. V časoch existencie Poľskej ľudovej republiky sa v Sanoku i naďalej rozvíjala priemyselná výroba.
Postavenie okresného sídla malo mesto do roku 1975, opäť sa ním stalo v roku 1999.

Sanok a súčasnosť
Mesto Sanok má v súčasnosti 43 tisíc obyvateľov a je sídlom okresu. Jeho celková rozloha predstavuje 38 km2.
Nad starým mestom dominuje vrchol Parkovej hory s Kopcom Mickiewicza a vyhliadkovou plošinou.
Sanok je najväčším mestom a zároveň centrom regiónu. Turistom, navštevujúcim Bieszczady, ponúka viacero možností kultúrno-spoločenských aktivít – či už je to prehliadka Múzea ľudového staviteľstva (ide o najväčší skanzen v Poľsku), Historického múzea v zámku zo 16. storočia (zo vzácnych muzeálnych súborov možno vyzdvihnúť kolekciu ikon, najväčšiu zbierku prác Z. Beksiňského , v rekonštruovanom južnom krídle zámku bude inštalovaná expozícia súčasného umenia), návšteva akcií, organizovaných Kanceláriou umeleckých výstav, alebo účasť na iných podujatiach (Festival vokálnej hudby, Festival akordeónovej a gitarovej hudby, Jarmok ikon, Dni Sanoku, Folkloristický jarmok, Pianový festival, Ekumenický festival, Jazzový festival, rôzne historické rekonštrukcie).
V meste je populárny šport – hlavne hokej, rýchlokorčuľovanie a „ice racing“. Vynikajúce možnosti športových aktivít ponúka predovšetkým moderná viacúčelová športová hala Arena Sanok.
V Poľsku aj v zahraničí je už dobre známy sanocký MOSIR, plánuje sa výstavba vodného mestečka.
Estetickú úroveň Starého mesta zvýšilo vylúčenie dopravy z námestia a priľahlých ulíc, v nasledujúcich rokoch by mala pokračovať revitalizácia centra a mestského parku.
Cez Sanok vedie množstvo turistických chodníkov, ako aj cestných, cyklistických, vodných či rôznych tematických trás – medzi najznámejšie z nich patrí Cesta ikon, Cesta príhod dobrého vojaka Švejka, Cesta pevností nad Sanom, Naftová cesta alebo cesta drevenej architektúry.
Okrem turizmu sa tu rozvíja i priemysel – k najväčším podnikom v meste radíme STOMI SANOK S.A., AUTOSAN S.A.,PGNIG, OSM, Ciarko Sp. Z o.o., Herb Sp. Z o.o., Huta Justyna či Pass-Stomil.
Správa mesta sa tiež snaží vytvárať vhodné podmienky pre investorov – uplatňuje sa uznesenie mestskej rady o daňových úľavách v rámci pomoci „de minimis (finančná pomoc ESF na podporu zamestnanosti), pripravené sú vhodné pozemky, investori majú zabezpečenú pomoc špecializovaného pracovníka v každej fáze svojej investície.
Kataster mesta je tiež súčasťou podoblasti Mieleckej špeciálnej ekonomickej zóny. Sanok postupne získal tituly „Líder globalizácie Podkarpatského vojvodstva 2009“ (ide o určitú formu uznania medzinárodných hospodárskych aktivít mesta i činnosti tunajších podnikov) a „Obec, priateľská voči životnému prostrediu“ (Sanoku bolo toto ocenenie udelené v národnej ekologickej súťaži s názvom „Priateľstvo voči životnému prostrediu“ v rokoch 2006, 2007 a 2008), ďalej to bola „Podkarpatská samosprávna cena“ (v roku 2007), ocenenie „Najlepší starosta v Podkarpatskom vojvodstve“ (v roku 2009), nominácia na „Podkarpatskú samosprávnu cenu“ (v roku 2010), ocenenie „Krištáľová tehla“ (v súťaži „Dom 2009“ za najlepšiu stavebnú investíciu – mestský rínok a za viacúčelovú športovú halu Arena Sanok), titul „Majster ekologického vzdelávania „ (súťaž organizoval časopis „Przeglad Komunalny“ v roku 2010), titul „Mecenáš poľskej ekológie“ (udelený bol jednak mestu, jednak sanockému starostovi v súťaži „Priateľstvo voči životnému prostrediu“ v roku 2009), „Európska ekologická cena“ (v roku 2010), ocenenie „Obec, dbajúca o financie obyvateľov“ (udelil ho Úrad hospodárskych informácií InfoMonitor v rokoch 2009 a 2010), špeciálne ocenenie v súťaži „Zlaté formáty 2010“ (za Festival ikon), ocenenie v súťaži „Majster turistiky, gastronómie a zábavy“ – kategória „Odpočinok v meste“ ( v roku 2010), titul „Samospráva 2010“ v kategórii „Mestská obec Podkarpatského vojvodca“ (išlo o program „Elita riadenia 2010“, ktorý pripravil vydavateľ „Reči o biznise“ – publikovaný bol na stránkach denníka Rzeczpospolita), prvé miesto v „Zlatej desiatke obcí Podkarpatska“ – kategória „Turistická obec Podkarpatska“ (hodnotenie pripravila Vysoká škola riadenia v Rzeszove a denník Noviny v roku 2010), ocenenie v súťaži „Obec budúcnosti“ za projekt „Moje zmeny sú môj úspech“ (organizovaná bola v rámci Celopoľského programu pre vyrovnaný rozvoj miestnych spoločenstiev „Gaspol fandí klímeô v roku 2010) či „Certifikát kvality ISO 9001“.

Comments are closed.