História Medzilaboriec

Medzilaborce

Medzilaborce

Na pôvod názvu mesta – Medzilaborce – existuje viacero názorov. Podľa Anonymovej kroniky, iných kroník, či legiend je spätý s historickými udalosťami.
Archeologické nálezy z predhistorickej fázy, resp. zo starších úsekov historického obdobia nateraz nepoznáme. Najstaršia písomná zmienka o Medzilaborciach sa nachádza v donačnej listine uhorského kráľa Ľudovíta Veľkého zo 7. januára 1347, kde sa toto územie (pod názvom Mezobrod) uvádza medzi 92 obcami na panstve Drugethovcov.
Ako mesto (Kis Laborcz) sa Medzilaborce prvýkrát spomínajú v roku 1543, mestské privilégia im však udelené nikdy neboli.
Do 16. storočia nemali Medzilaborce ani žiadne iné sídlo na území dnešného medzilaboreckého okresu významnejšie postavenie, ktoré by bolo späté s právom konať trhy a jarmoky.
V roku 1612 sa v Medzilaborciach nachádzala píla a dva mlyny, v roku 1631 tu boli zriadené prvé obchody a hostince. Po vymretí Drugethobvcov „po meči“ 1684 vlastníkmi sídla stáli Csákyovci.
Medzilaborce sa mestom definitívne stali v roku 1860, zároveň centrum jedného z 21 administratívnych celkov v rámci Zemplínskej župy. Na základe cenzu v roku 1869 poznáme štruktúru tunajšieho obyvateľstva, ako aj viacero priezvisk.
V roku 1873 bolo mesto napojené na železničnú sieť, v roku 1881 tadiaľ prechádzal – pri návrate z Haliče – cisár František Jozef I. Vlastníkmi majetkov v Medzilaborciach boli v 19. storočí Andrásyovci, v roku 1885 mala statok grófa Andrássyho v chotári mesta v prenájme vdova Schonfeldová.
Pri ničivom požiari v roku 1900 zhoreli takmer všetky príbytky, ohňu odolal tunajší gréckokatolícky chrám.
Na začiatku 20. storočia bola priemyselná výroba a obchod v meste i okolí na nízkej úrovni, slabo rozvinuté bolo tiež školstvo.
Okresným centrom sa Medzilaborce stali v roku 1910. V roku 1911 v regióne Zemplína prebehli veľké vojenské manévre rakúsko-uhorskej armády pod vedením Františka Ferdinanda, následníka cisárskeho trónu, sa pri tejto príležitosti zastavil aj v Medzilaborciach.
Počas 1. svetovej vojny línia východného frontu viedla aj cez oblasť severovýchodného Slovenska, boje zasiahli i Medzilaborce – mesto bolo zničené, ľudia prežívali nesmierne útrapy (takmer dve tretiny miestneho obyvateľstva sa odtiaľ presunulo až k Mškolcu či Debrecínu). V zime 1914 – 1915 boli Medzilaborce sídlom štábu veliteľa ruských vojsk – generála Brusilova, ako vojak 91. pluku rakúsko-uhorskej armády tadiaľ v roku 1915 prechádzal spisovateľ Jaroslav Hašek, autor známeho románu s názvom Osudy dobrého vojaka Švejka za světové války (mesto Medzilaborce spomína i v tomto diele).
V čase existencie prvej Československej republiky bola v celej oblasti nízka životná úroveň, vysoká nezamestnanosť a s tým späté masové vysťahovalectvo. Jeden z mála tunajšćh podnikov predstavovala píla na drevo.
Počas 2. svetovej vojny bolo mesto opäť viackrát zničené. Dňa 23. februára 1945 v Medzilaborciach otvorili Štátne ruské gymnázium.
Po prechode frontu, v roku 1945, sa mesto stalo prvým oslobodeným okresným sídlom na území Československa. Funkciu okresného mesta potom plnilo až do roku 1960, keď bolo začlenené do okresu Humenné.
Po oslobodení sa začala budovať aj sieť škôl, zdravotníckych zariadení (v roku 1955 v meste zriadili nemocnicu s poliklinikou), rozvíjali sa služby obyvateľstvu, priemysel (začiatkom mája 1958 bol položený základný kameň závodu Transportu, v roku 1971 – po rekonštrukcii starého mlyna – sa rozbehla prevádzka závodu Jabloneckých sklární) i poľnohospodárstvo.
Od roku 1996 sú Medzilaborce znova okresným sídlom.

Medzilaborce v súčasnosti

Mesto Medzilaborce s okolím patrí do geomorfologického celku s názvom Laborecká vrchovina. Ide o horský krajinný celok, ktorý v rámci geomorfologického členenia prináleží do oblasti Nízke Beskydy a do provincie Východné Karpaty. Na východe ho ohraničujú Bukovské vrchy, na juhu Beskydské predhorie a Ondavská vrchovina, na severe za štátnou hranicou, Laborecká vrchovina pokračuje pod poľským názvom Beskid Niski. Amplitúda reliéfu kolíše medzi 101 – 310 metrami nad morom.
Dnešné Medzilaborce sú administratívnym, kultúrnym, rekreačným a športovým centrom tunajšieho regiónu, kde značnú časť populácie tvorí národnostná menšina Rusínov a Ukrajincov.
V meste sa každoročne konajú významné kultúrno-spoločenské podujatia – uviesť možno Festival drámy a umeleckého slova A. Duchnoviča, či Festival kultúry a športu.
Počas jarných, letných a jesenných mesiacov sú v okolí rozšírené možnosti individuálnej pešej turistike, cykloturistiky a mototuristiky, Laborec zas ponúka potenciál vodnej turistiky. Okrem športovej, resp. poznávacej turistiky je tu rozšírený i zber húb a lesných plodov, poľovníkom a rybárom sa otvára možnosť lovu v pomerne bohatých poľovných a rybných revíroch.
V zime sú domácim obyvateľom i návštevníkom k dispozícii dobré lyžiarske terény v okolí.
Múzeum moderného umenia Andyho Warhola bolo otvorené 30. júna 1991, a to vďaka iniciatíve Johna Warhola, viceprezidenta Nadácie Andyho Warhola v New Yorku, a ďalších nadšených propagátorov popartu, pričom ide o jedinú inštitúciu v Európe, ktorá sa systematicky venuje osobnosti a dielu tohto významného umelca druhej polovice 20. storočia.
Stála expozícia múzea je koncipovaná tak, aby vizuálne i obsahovo prepojila životopisné fakty a okolnosti zriadenia tejto inštitúcie s osobou Andyho Warhola, ktorého rodičia pochádzali z neďalekej obce Miková. Veľká sála múzea zas patrí originálom a plagátom tohto výtvarníka, ktorý vedel z každodenných vecí spraviť umenie.
V rámci projektu Warhol City (ten bol realizovaný v dvoch etapách – v rokoch 2005 a 2006, pričom finančné prostriedky vo výške niekoľkých miliónov slovenských korún mesto získalo z fondov Európskej únie) pribudla na fasádach šiestich budov v centre, po ich rekonštrukcii, podobizeň tohto predstaviteľa moderného umenia i niektoré jeho diela, v podobnom štýle boli opravené aj tri autobusové zastávky, areáli amfiteátra tiež vyrástol skanzen rusínskej dediny.

Comments are closed.